Prečo by sa šampiňóny nemali konzumovať surové? ...Moja skúsenosť je, že v malom množstve sú vďačným obohatením šalátu. Zabudnite na folklórne informácie o tom, aké sú karcinogénne a nestráviteľné.
Pravdupovediac, pre mňa boli práve šaláty problematickou časťou vitariánskej stravy. Nechutili mi, a trvalo dlho, než som sa naučila ich aspoň trochu vyhovujúco ochutiť a okoreniť. Chce to naozaj kumšt, a zároveň to chce odbúranie paradigmy o tom, že šalát je niečo frigidné, že šalát je len príloha a nemôže byť plnohodnotným jedlom a stáť samostatne.
Inšpiráciu mi prinieslo až zopár videí vitariánskych skúsenosti, ale aj šalát nevitariánskeho, ale skvelého kuchára Zdena, ktorý dal do miešanej zeleniny ten "feeling". Ono je to možno sčasti ezoterická záležitosť, pretože príprava šalátu je tak krehká a minimálne upravujúca suroviny, že väčšiu úlohu zohrávajú jemné fluidá nálady pripravujúceho, ako aj miera snahy o dobrý výsledok.
Doplnením šalátu môže byť dressing, ktorý som prvý raz pripravila dnes, a ktorý sa mi zdal skvele vyvažujúcim k sviežej chuti listovej zeleniny. Treba naň:
100 g kešu orieškov
jedna stonka žihľavových listov
čerstvá bazalka
jeden menší strúčik cesnaku
mleté čierne korenie
soľ
trochu jablčného octu
trochu vody
- rozmixujeme na kašu a nahádžeme priamo na šalát. Moja najobľúbenejšia kombinácia sú kalerábové a kapustové listy, ľadový šalát, trochu citrónovej šťavy, paradajky a papriky, jarná cibuľka.
Hm... a po šaláte by sa hodilo niečo osviežujúce. Trebárs nápoj z chladenej vody, citrónovej šťavy a s mätovými lístkami.
A potom pekne ísť vybehať ten tučný dressing
/just kidding :D / ...ale nejaký pohyb by sa hodil.
Enjoy...
